Alternatívny alebo nízkoenergetický dom nie je už ani v našich končinách novinkou. Jeho stavba je však stále skôr zriedkavým javom, keďže je sprevádzaná vyššími vstupnými nákladmi a rozdielnymi developerskými preferenciami, vďaka ktorým sa uprednostňujú stavby jednoduchších – menej nákladných obydlí.
V praxi je zaužívané, že ,,nízkoenergetický“ dom má mať spotrebu energií na vykurovanie do 35 kWh / m² za rok. To kladie na stavbu určité špecifické požiadavky, a zároveň to znamená, že nie každý dom, ktorý nazveme nízkoenergetickým, ním aj naozaj je. Podľa spotreby energie poznáme ešte pasívne domy, ktoré majú spotrebu len do 15 kWh / m² za rok, alebo úsporné domy, ktoré nie sú až tak náročné na dodržiavanie noriem, so spotrebou 60 kWh / m² za rok.
Ak by sme teda chceli popísať nízkoenergetický dom vo všeobecnosti, je to každá stavba, ktorá využíva pasívnu izoláciu a materiál na vonkajších stenách, základoch, oknách, dverách, streche a medzistennom priestore. Rozhodujúcim parametrom energetickej spotreby domu je jeho spotreba energie na vykurovanie. Spotreba energie na vykurovanie sa chápe ako množstvo energie v palive, ktoré je nutné do budovy priviesť na pokrytie tepelných strát prestupom a vetraním. Ak sa tieto straty čiastočne kryjú pasívnymi solárnymi ziskami, ziskom od osôb a z domácich spotrebičov, spotreba sa príslušne zníži. V spotrebe sú započítané aj straty v účinnosti zdroja tepla.
Pre začiatok
Nízkoenergetické domy fungujú na inom princípe ako klasické zástavby. Ak teda z domu unikne iba zanedbateľná časť tepla a všetko ostatné sa zužitkuje v jeho prospech, bude treba iba túto zanedbateľnú časť energie do domu doplniť, a to sa dá zabezpečiť aj alternatívnymi zdrojmi.
Ak sa chcete dopracovať k domu, ktorý môžete nazvať nízkoenergetickým, nestačí ho iba osadiť izolačným trojsklom a solárnymi panelmi. Treba myslieť na ďalšie rozličné faktory. Významnú rolu zohráva správny výber pozemku a orientácia domu vzhľadom na svetové strany, vhodné stavebné materiály, konštrukcie v súlade s nízkoenergetickou výstavbou a v neposlednom rade aj kvalitnou realizáciou. Nezabúdajte taktiež na zohľadnenie geografickej polohy domu. Iné materiály budú potrebné na dom v severných častiach krajiny ako v teplejších nížinách.
Ak sa chcete inšpirovať tvarom a dispozíciou iných nízkoenergetických domov, treba si uvedomiť, že sa jedná o domy s jednoduchými líniami bez zbytočných výklenkov, balkónov a zalomení. Čím je tvar domu zložitejší, tým je ochladzovaná plocha väčšia a spotreba energie tým logicky narastá.
Keď máme pre dom vybraný vhodný priestor, polohu a návrh, mali by sme sa sústrediť na výber vhodných izolačných materiálov. Okrem kvalitných okien a dverí sa dôraz kladie najmä na obvodové steny a strechu. Na obvodové zateplenie sa odporúča použiť kontaktné zateplenie. Náročným procesom býva najmä výber vhodných okien. Ak staviame dom s nízkou spotrebou energie, mali by sme sa zamerať najmä na trojsklá. Predovšetkým netreba zabúdať, že okrem dostatočných parametrov pri tepelnej izolácií je pri oknách potrebné dbať aj na svetelnú a tepelnú priepustnosť zo slnka. Z tohto hľadiska je dôležité brať do úvahy rovnováhu medzi tepelnými ziskami a stratami cez okná. V zimnom období treba v nízkoenergetických domoch maximalizovať solárne zisky a minimalizovať tepelné straty. V lete sa váš interiér môže kvôli oknám nepríjemne prehriať. Preto je kľúčové dômyselné tienenie, ktoré chráni vnútorné prostredie pred prehrievaním v lete a zbytočnými stratami v zimnom období.
Moderne riešená strecha
Za moderné riešenie dnes môžeme považovať plochú strechu so sklonom nižším ako je 10°. Jej hlavnými výhodami oproti šikmému riešeniu sú jednoduchšie konštrukčné riešenie, rýchla montáž a vo väčšine prípadov aj nižšia cena. Nevýhodou je predovšetkým menší výber zo strešných krytín (prevládajú riešenia z plechu alebo betónu), nižšia životnosť (vďaka silnejšiemu pôsobeniu UV žiarenia) a nižšia odolnosť voči poveternostným vplyvom. Plochá strecha sa však dnes spája aj s nízkoenergetickými riešeniami. Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac tvrdí, že vďaka nízkemu sklonu sú takéto strechy výhodnejšie pre inštaláciu solárnych panelov, ktoré sú tak schopné prijímať viac slnečného žiarenia. Jednoduchšia konštrukcia výrazne zjednodušuje aj zateplenie, keďže sa zatepľuje len v jednej rovine, vďaka čomu tieto strechy oveľa jednoduchšie dosahujú dobré tepelnoizolačné parametre. Čo sa týka polohy, sú tieto strechy svojou konštrukciou určené do rovinatých oblastí bohatých na slnečný svit, kde vo veľkej miere nehrozia extrémne výkyvy počasia. Taktiež treba dodať, že je to v súčasnosti trendové riešenie, ktoré si na novostavby vyberá stále viac ľudí. Z použitých materiálov tu najviac prevládajú betónové a plechové riešenia.
Zateplenie strechy má priamy dopad na kvalitu bývania v podkroví, preto ho netreba za žiadnych okolností podceniť. Tepelnú izoláciu možno umiestniť viacerými spôsobmi – medzi krokvami, nad a pod krokvami. Asi najčastejšie sa jedna vrstva ukladá medzi krokvy a ďalšia pod alebo nad ne tak, aby sa v súčte dosiahla potrebná hrúbka izolácie. Ak bude izolácia nad krokvami, nezmenší sa výška podkrovného priestoru a obnažené krokvy sa môžu stať originálnym interiérovým prvkom. Najpoužívanejším materiálom je minerálna alebo sklená vlna. Vyznačuje sa dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami a výhodou je aj jej vysoká odolnosť voči požiaru. Okrem nej sa však pri nadkrokvovom zateplení vyžívajú moderné izolačné dosky na báze polyuretánu, ktoré sa vyznačujú oveľa nižším indexom tepelnej vodivosti (menšia hodnota je lepšia – 22 cm polyuretánovej dosky má rovnaké izolačné vlastnosti ako 40 cm sklenenej vaty.). Hrúbku tepelnej izolácie ovplyvňujú vonkajšia a vnútorná teplota, prúdenie vzduchu a vlhkosť. V praxi to znamená, že čím väčší je rozdiel teplôt medzi vnútrom a vonkajškom obydlia, tým hrubšiu izoláciu treba použiť. Minimálna hrúbka izolácie šikmej strechy je 16 cm, za dostačujúcu izoláciu v našom podnebí možno označiť hrúbku 18 až 20 cm.
Reko
Foto: archív redakcie a firiem
