Bývanie v podkroví sa v posledných rokoch stalo symbolom exkluzivity a inakosti. Aby sme však podkrovie prerobili na bývanie, je potrebné ho na bývanie aj pripraviť. Prečítajte si, akými úkonmi by si malo obývateľné podkrovie prejsť.
Podkrovie je samo o sebe komfortný a atypický priestor, ktorý dáva architektovi množstvo možností na sebarealizáciu. Bývanie s výhľadom z vtáčej perspektívy a originálna dispozícia s množstvom atraktívnych priestorových detailov majú svoje čaro. Čo všetko potrebujeme, keď si chceme takýto obytný priestor zariadiť?
Nie každé podkrovie je vhodné na bývanie
Keďže ide o osobitý druh priestoru, je potrebné, aby boli dodržané určité pravidlá. Norma pre budovy na bývanie nám uvádza niekoľko údajov, ktoré musia byť v podkroví splnené. Svetlá výška obytných miestností v novopostavených podkrovných priestoroch musí byť najmenej 2600 mm, pričom pri rekonštrukciách ju možno znížiť na 2500 mm. Samostatné trámy by mali dodržať podchodnú výšku, ktorá je 2100 mm. Minimálna svetlá výška parapetu, na obvode v podkroví by mala byť do 1100 mm. Priestor od tejto výšky je už možné plne využiť. Maximálne využitie podkrovných priestorov je možné iba v prípade vhodnej dispozície, ktorá využije ich výhody a potlačí nevýhody. Po obvode dispozície sa dajú vytvoriť malé skladovacie priestory alebo umiestniť nábytok či zariaďovacie predmety. Úžitkovú plochu je však možné zväčšiť konštrukčnými úpravami strechy: zvýšením sklonu, zvýšením nadmurovky či veľkoplošnými vikiermi nad obvodovou stenou. Či sa vaše podkrovie na bývanie skutočné hodí, záleží od viacerých faktorov. Dôležitý je odborný stavebný a technický prieskum podkrovia a súvisiacich konštrukcií, bez ktorého sa neodporúča vôbec s čímkoľvek začať.
Podhľady, priečky a podlaha
Pri prácach v podkroví sa najviac preferuje tzv. suchý spôsob výstavby, ktorý sa spolieha na využitie sadrokartónových alebo sadrovláknitých dosiek. Ich výhodou je rýchla montáž, menšie zaťaženie nosných konštrukcií a rovný podklad pre prípadné obklady. Ich nevýhodou je menšia pevnosť, takže na zavesenie ťažkých zriaďovacích predmetov je treba vopred pripraviť konštrukciu alebo montážnu stenu.
Ako zatepliť podkrovie?
Zateplenie strechy má priamy dopad na kvalitu bývania v podkroví, preto ho netreba za žiadnych okolností podceniť. Tepelnú izoláciu možno umiestniť viacerými spôsobmi – medzi krokvami, nad a pod krokvami. Asi najčastejšie sa jedna vrstva ukladá medzi krokvy a ďalšia pod alebo nad ne tak, aby sa v súčte dosiahla potrebná hrúbka izolácie. Ak bude izolácia nad krokvami, nezmenší sa výška podkrovného priestoru a obnažené krokvy sa môžu stať originálnym interiérovým prvkom. Najpoužívanejším materiálom je minerálna alebo sklená vlna. Vyznačuje sa dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami a výhodou je aj jej vysoká odolnosť voči požiaru. Okrem nej sa však pri nadkrokvovom zateplení vyžívajú moderné izolačné dosky na báze polyuretánu, ktoré sa vyznačujú oveľa nižším indexom tepelnej vodivosti (menšia hodnota je lepšia – 22 cm polyuretánovej dosky má rovnaké izolačné vlastnosti ako 40 cm sklenenej vaty). Hrúbku tepelnej izolácie ovplyvňujú vonkajšia a vnútorná teplota, prúdenie vzduchu a vlhkosť. V praxi to znamená, že čím väčší je rozdiel teplôt medzi vnútrom a vonkajškom obydlia, tým hrubšiu izoláciu použijeme. Minimálna hrúbka izolácie šikmej strechy je 16 cm, za dostačujúcu izoláciu v našom podnebí možno označiť hrúbku 18 až 20 cm. Výhodná je dnes najmä kombinácia medzikrokvového a nadkrokvového zateplenia, ktoré sa využíva najmä pri kompletných rekonštrukciách. Ak je však strešná krytina zachovalá, strechu stačí odokryť, následne položiť novú vrstvu izolačného materiálu a krytinu položiť naspäť. ,,Nad krokvami sa využíva izolácia z moderných materiálov ako je polyuretán, ktorý má pri oveľa menšej hrúbke, rovnaké izolačné vlastnosti ako štandardne používaná minerálna vlna, ‘‘ : ,, výhodou taktiež je, že samotné zateplenie možno zrealizovať bez zásahu z interiéru, čo je dôležité najmä pri obytnom podkroví, ‘‘ hovorí Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac.
Ako presvetliť podkrovie?
Strešné okná sú najmenej nápadné zasklené prvky šikmej strechy, ktoré minimálne ovplyvňujú celkovú architektúru domu, z interiéru pritom vytvárajú čarovnú atmosféru. Strešné okná sú asi najvhodnejším riešením na zabezpečenie dostatočného prístupu svetla do podkrovia. Na presvetlenie podkrovia je vhodnejšie použiť väčší počet menších okien, ktoré sa dajú variabilnejšie využiť, ako jedno veľké okno, ktoré bude presvetľovať iba jednu časť. Navyše väčšie okno má aj vyššiu váhu a zložitejšie ovládanie. Z viacerých okien je možné vytvoriť efektné zasklené plochy. Počet strešných okien orientovaných na južnú stranu treba dobre zvážiť, pretože môžu spôsobovať tepelnú nepohodu a vpúšťať do interiéru priveľa jasného svetla. Zaujímavým riešením sú určite aj výsuvné strešné okná, ktoré umožňujú skvelý výhľad pri otvorenom okne aj napriek tomu, že je okno vsadené do šikmej plochy. Takto zalomené strešné okno prechádza zo šikminy aj do obvodovej steny. Vytvára atraktívnu hru slnečného svetla a priehľadu do okolia, s dostatočným presvetlením priestoru.
Tienenie počas tropických dní
Podkrovie sa vie počas dlhých letných dní dostatočne vyhriať. Na prehrievanie podkrovných priestorov má vplyv viacero faktorov, ako sú hrúbka izolácie, orientácia na svetové strany, počet strešných okien, výber zasklenia a v neposlednom rade tienenie. Dôležitým krokom je zabrániť dopadu slnečného žiarenia priamo na sklo, ktoré sa začne prehrievať. Je preto vhodné využiť vonkajšie rolety a markízy, ktoré možno zatiahnuť ešte pred oknom. Pre úplné zatemnenie možno použiť vnútorné rolety, ktorými môžeme vytvoriť tmu bez ohľadu na silu slnečného svetla. Vhodným riešením je aj výmena okien so špeciálnym sklom, ktoré zabraňujú prestupu slnečného žiarenia zo slnka. Ak môžeme, vyvarujme sa umiestňovaniu okien na južnú stranu nášho príbytku.
Reko
Foto: archív firiem a redakcie
