Vlastný byt, dom, komfortné bývanie… sen, ktorý si vysníva každý z nás po svojom. Skôr, či neskôr sme však konfrontovaní s reálnymi úvahami o bývaní (o streche nad hlavou, domove, rodine, útočisku).
K rozhodovaniu sa o vlastnom bývaní – bývaní s dlhodobou perspektívou je potrebné pristupovať „informovaní a pripravení“, prehodnotiť a zvážiť množstvo jednak subjektívnych – individuálnych daností, ale aj objektívnych okolností. Generácie staviteľov až po dnešných architektov riešia tú istú zložitú úlohu – snažia sa objaviť schému dokonalého bývania, ktorá má naplniť očakávania budúceho užívateľa, jeho potreby a zároveň byť v súlade s trendmi a požiadavkami doby. K dnešnému modernému bývaniu a pocitu spokojnosti s bývaním patrí nielen pohodlné zariadenie, kvalitné osvetlenie, prípadne zatienenie, ale aj klimatizácia a bezkolízne, neobmedzené pripojenie sa na siete (energetické, káblové…), pričom dostatok teplej vody a tepla je už považovaný za všeobecný štandard. Za tento očakávaný komfort však platíme čoraz viac – zvyšujúcimi sa cenami energií, ale čo je oveľa závažnejšie, znečisťovaním životného prostredia.
V súčasnosti, keď sa jedným z nezanedbateľných faktorov, ktoré sa podieľajú na predstavách o komfortnom bývaní stáva cena – nielen tá nadobúdacia, ale cena s perspektívou jeho užívania do budúcna s čo možno najnižšími prevádzkovými nákladmi, sú namieste úvahy o hľadaní rezerv v spotrebe, šetrení, ako aj alternatívnych možnostiach výroby a získavania energie. Otvára sa tak priestor pre výstavbu a projektovanie, ktoré svojimi parametrami, materiálovým a funkčným riešením priamo už v návrhu počíta s úsporami. Sú to rôzne energeticky úsporné – nízkoenergetické, energeticky pasívne, sebestačné, slnečné, nulové, plusové, energiu šetriace koncepty, ktorých spoločným menovateľom je slnečná energia, ktorá sa vo väčšej, alebo menšej miere podieľa na saturovaní potreby energií, na komplexnom znížení energetickej náročnosti objektov, ich závislosti na tradičných zdrojoch energií (fosílne palivá).
Je nevyhnutné, aby sa už pri rozhodovaní a tvorbe budúceho konceptu – počnúc umiestnením objektu, jeho orientáciou k svetovým stranám cez konštrukčné a hmotové riešenie, druh a kvalitu pri realizácii použitých stavebných materiálov (izolácia stien, podláh a stropov, výber zasklenia), členitosť hmoty objektu, kompozíciu, až po formovanie detailov – uvažovalo s pasívnymi formami energetických ziskov v súčinnosti s možnosťou integrácie alternatívnych zdrojov energie, ako tepelné čerpadlá, rekuperačné jednotky, solárne systémy a pod. Splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť je povinnosťou danou zo zákona, nízkoenergetické bývanie sa stáva nevyhnutnou realitou pre nadchádzajúce obdobie. Efektívne využívanie solárnych systémov – fototermických (FT), slnečné kolektory a fotovoltaických (FV) – v rôznych formách ich aplikácií, prípadne ich integrácia do prvkov, ktoré sú súčasťou obvodového plášťa budovy, môže napr. pasívny dom (s FV modulmi s plochou cca 80 m2) prekvalifikovať dokonca na „plusový energetický dom“, ktorý do energetickej siete dodáva viac energie, než z nej odoberá! (obr. 1) (FV inštalácia s výkonom 1 kWp, má plochu cca 10m2 a vyrobí asi 1000 kWh elektrickej energie za rok, čo v súčasnosti predstavuje zisk cca 580,- Eur bez DPH).
Informácie pre porovnanie: Potreba energie na vykurovanie v kWh/m2/rok je pre kvazinulový dom v rozpätí 0 – 5, nízkoenergetický 5 – 50, energeticky úsporný 50 – 70. Spotreba na vykurovanie v bežnom panelákovom byte sa pohybuje okolo 170 a v rodinnom dome okolo 140 kWh/m2/rok. Bežná slovenská novostavba spotrebuje na vykurovanie zhruba 100-120 kWh/m2/rok. (Zdroj: Skácel, D.: Nízkoenergetické domy, Alternativní energie 3/2002) Využívanie slnka na výrobu elektrickej energie dynamicky rastie v celosvetovom meradle kontinuálne už desať rokov. Minulý rok dokonca dosiahol celosvetový inštalovaný výkon solárnych fotovoltaických systémov „magickú“ hranicu 5000 MWp elektrickej energie (CEA).
Architektonický návrh, ktorý komplexne rieši energetický koncept – vyrovnané energetické výdaje a energetické príjmy, za relatívne prijateľnú cenu a zároveň spĺňa estetické a ekologické požiadavky doby ako aj nároky investora, je pre architekta súčasnosti výzvou a cieľom riešenia onoho odvekého „rébusu“ komfortného bývania. Zaujímavé sú príklady realizovaných „solárnych obytných zón a súborov“, ako napr. na cca 4 km² sa rozprestierajúci satelitný obytný súbor Nieuwland v Holandsku. Podobným satelitom je aj Solarsiedlung v Nemecku. Ponúka bývanie v 2-3-podlažných radových rodinných domoch ako aj v 4-podlažných bytových domoch (obr. 2). Bývanie je situované v bohatej zeleni, s polyfunkčným centrom Sonnenschiff (obr.3), v priebežnej spojovacej podnoži ktorého je základná ponuka obchodov, služieb, kultúry a voľnočasových aktivít.
Realizáciou, ktorá má nepochybne snahu byť súčasťou aktuálnych trendov v oblasti aplikácie solárnych systémov, je rodinný dom, ktorému jeho autor dal meno Övolution® (obr.4). Tento názov v sebe nesie všetko to, čo od neho môže jeho budúci majiteľ očakávať: Evolution + Ökologie = Övolution®. Evolučný preto, lebo ide o stavebnicový systém, ktorý umožňuje vyskladať si podľa konkrétnej potreby izolovaný dom, dvojdom, radové rodinné domy, prípadne iné zoskupenia. A ekologický je z hľadiska použitého progresívneho energetického konceptu.
Projekt PURE realizovaný v rámci programu ALTENER – EIE
Fotovoltaické inštalácie, ktoré sú už v zahraničí často sa objavujúcou súčasťou rodinných, ale aj bytových domov, u nás vzhľadom na zatiaľ nepriaznivé legislatívne prostredie nenašli uplatnenie, avšak prijatím dlho očakávaného Zákona na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktorý by mal vstúpil do platnosti v roku 2009, sa očakávajú aj riešenia, ktoré už rovnako, ako zvyšok environmentálne cítiaceho sveta, zohľadnia v konceptoch svojich projektov tento „zelený“ zdroj energie. Realizácie v zahraničí potvrdzujú správnosť a potrebu nasledovania týchto trendov.
Pre slovenského stavebníka, ktorý by prejavil záujem o aplikáciu fotovoltaickej inštalácie v projekte svojej stavby, ponúka informačnú a poradenskú službu fotovoltaické propagačné centrum zriadené v rámci projektu PURE v Banskej Bystrici. Hlavným poslaním projektu je implementácia smernice 91/2002 ES o energetickej hospodárnosti budov. Jedným z hlavných cieľov tejto smernice je podpora využívania slnečnej energie v prevádzke budov. Cieľom Európskej únie je dosiahnuť do roku 2010 inštalovaný výkon fotovoltaiky 3 GWp, čo predpokladá významný nárast trhu vo všeobecnosti a v inštaláciách s využitím konštrukcií budov zvlášť, kde ich poznáme pod skratkou BIPV. Takéto inštalácie predstavujú optimálne spojenie produkcie elektrickej energie a jej spotreby v jednom mieste. Minimalizujú sa straty na prenos elektriny cez vonkajšie siete a taktiež sa znižujú straty v rozvodných sieťach.
Predpokladané ciele sú napĺňané aj prostredníctvom zriaďovania fotovoltaických propagačných centier Demo Relay Node (PV-DRN). Tieto sú lokalizované v piatich európskych krajinách: Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Grécko a Slovensko. Slovenské PV-DRN je súčasťou pracoviska Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v Banskej Bystrici. Centrum bolo oficiálne otvorené v januári 2008. Ponúka trvalú výstavu, slúži ako kontaktné miesto pre konzultácie technických, ekonomických a správnych aspektov a zabezpečuje tiež periodické udalosti, ako konferencie a semináre. Je tu možnosť:
- konzultovať problematiku využitia FV systémov v konštrukciách budov,
- získať informácie o možnej podpore inštalácie takýchto systémov,
- získať propagačné materiály dodávateľov takýchto systémov v SR,
- je možné dohodnúť napr. návštevu študentov z oblasti stavebníctva a energetiky.
Okrem prezentovania technologických výhod fotovoltaiky a možností jej využitia v budovách, bolo hlavnou úlohou projektu PURE byť styčným bodom pre profesionálov pracujúcich v tomto sektore, za účelom získania najlepších skúseností a riešení v tejto oblasti. Bližšie informácie môžete nájsť na stránkach Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (www.siea.sk) alebo stránkach projektu PURE (www.pure-eie.com).
Autor: Ing. arch. Eva Oravcová, PhD., Fakulta architektúry STU Bratislava
Foto: archív autora a redakcie
