Sokel – plošne malá časť z fasády domu, niekedy nenápadná a ostávajúca bez povšimnutia. Patrí však k najviac namáhaným častiam a náročným detailom stavby. Je to podnož, päta múra, podmurovka, skrátka prechod medzi fasádnou stenou, základmi (príp. suterénom) a terénom.
V architektúre je sokel optickou základňou domu. Vhodne navrhnutý dokáže zvýrazniť, vyzdvihnúť koncepciu hmotového a materiálového riešenia alebo naopak pokaziť celý dojem. Možností ako s ním „narábať“ je mnoho. K výtvarnosti sokla neprispieva, ak je plný porúch, čo vidíme okolo seba až pričasto. Príčinou býva neznalosť, použitie nevhodného materiálu, či nedbalé prevedenie.
Funkcia a konštrukcia sokla
Soklová časť fasády je najviac namáhaná a znečisťovaná, to znamená, že jej povrch má byť odolný. Sokel musí odolávať pôsobeniu dažďovej vody, ktorá sa odráža od terénu, a tak ho znečisťuje. Je taktiež vystavený mechanickým oderom, v lete slnečnému žiareniu, v zime napadnutému snehu a z neho roztopenej vode. V oblasti sokla sa zvyknú vytvárať nežiaduce tepelné mosty, preto je sokel aj tepelno-technickým detailom. Stekajúca voda z fasády pri daždi by nemala zatekať na sokel, preto sa robí jeho mierne zapustenie a tzv. odkvapový nos, ktorý odvedie vodu preč. Inak by dochádzalo k vzlínaniu vlhkosti do muriva či fasády. Výška sokla by mala byť minimálne 30 cm, závisí to však aj od architektonického riešenia domu, materiálu a terénu. Na niektorých moderných objektoch sokel vôbec nenájdeme. Neznamená to, že pod jednotnou fasádou nie je izolačne vyriešený.
Hydroizolácia a tepelná izolácia sokla
Podmienkou bezchybnej funkcie sokla a hlavne jeho životnosti je správne prevedenie hydroizolácie voči vzlínajúcej vode zo základov a voči vode z dažďa. Hydroizolácia sa má vyviesť aspoň 30 centimetrov nad terén. Soklové murivo možno izolovať aj izolačnou stierkou. Na zvislej časti základu sokla nie je potrebná silná hydroizolácia, ak je dobre odvodnená zemná časť tepelnej izolácie, napr. sklonom dlažby pri dome, drenážou, vysypávkou zo štrku a pod. Na termografoch možno vidieť miesta vysokého úniku tepla – tepelné mosty. K tepelným mostom patrí aj sokel, preto je ideálne ho zatepliť. Tepelnou izoláciou, ktorá odoláva aj vlhkosti, sa odstránia tepelné mosty. Obmedzením vzlínania vlhkosti sa odstráni dôvod na vznik plesní v interiéri. Tepelná izolácia sokla má mať tieto vlastnosti: minimálnu nasiakavosť, minimálnu alebo žiadnu vzlínavosť vody, mrazuvzdornosť, vysokú pevnosť v tlaku, možnosť kombinácie s rôznymi hydroizoláciami a jednoduchú spracovateľnosť. Tepelná izolácia by mala byť vyvedená aspoň 30 cm nad terénom, vhodné je aj do 50 cm. Penový polystyrén, vďaka svojim vlastnostiam a nízkym nákladom, patrí dnes medzi najpoužívanejšie tepelno-izolačné materiály. Dosky pre sokel sú vyrábané lisovaním do foriem, to umožňuje docieliť minimálnu nasiakavosť a vysokú pevnosť v tlaku. Majú názov podľa funkcie a umiestnenia na objekte. Líšia sa rozmerom, obvodovou hranou a profilom povrchu. Na zateplenie sokla a spodnej stavby sa používajú dosky z extrudovaného polystyrénu XPS alebo expandovaného polystyrénu EPS – perimetrického materiálu. Patria sem soklové dosky, perimetrické dosky a drenážne dosky.
Terén pri sokli
Najideálnejším povrchom pri sokli je lôžko z hrubozrnného štrku. Voda hneď vsiakne do zeme a neodráža sa na fasádu. Ak je okolitý terén spevnený dlažbou, výška sokla musí byť väčšia. Obklad sokla by mal ísť niekoľko centimetrov pod úroveň dlažby alebo na doraz. V opačnom prípade, ak by dlažba zachádzala pod sokel, mohol by mráz dlažbu dvihnúť a sokel poškodiť. Stekajúcu a zvedenú vodu z fasády je treba odviesť ďalej od objektu, to sa robí drenážou pri päte základu. Spevnená plocha musí byť vyspádovaná smerom od objektu.
Treba sokel zvýrazniť alebo nie?
Rozhodnutie o vzhľade sokla by malo vychádzať z architektúry domu, danej lokality a charakteru blízkej zástavby. V podstate sú dve možnosti: riešenie, že sokel nie je viditeľný a naopak – zvýraznený, odlíšený od ostatnej fasády. Pri prvom riešení celá fasáda by mala mať odolnú povrchovú úpravu, ktorá je vhodná pre sokle. Je to ale určite nákladnejšie. Pri neodlíšenom sokli treba voliť aspoň tmavšiu farbu fasády kvôli zašpineniu jej spodnej časti. Odlíšenie sokla je najbežnejšie kvôli funkčnému, estetickému i finančnému hľadisku. Variácií je mnoho, každý prípad je špecifický, závislý na architektúre domu, materiálovom a farebnom riešení. Zo spomínaného funkčného hľadiska by mal byť sokel zapustený, opticky zvýraznený farebnosťou, je možné použiť iné materiály oproti ostatnej fasáde, iný typ omietky, obklad a pod.
Materiály
Pre sokle je k dispozícii veľká škála materiálov. Ak je odlíšený, prispieva k architektonickému riešeniu domu. Použité materiály musia mať tieto vlastnosti: odolnosť voči vode – aj vzlínajúcej, soliam, mrazu, snehu, oderu, farebnú stálosť a jednoduchú údržbu.
Omietky
Najpoužívanejšími materiálmi pre sokle sú dekoratívne – mozaikové omietky, farebne odlíšené od ostatnej fasády, ktoré vytvárajú mozaikovú štruktúru. Sú to omietky z prírodných mramorových zŕn rôznej veľkosti. Sú estetické, efektné a praktické svojou odolnosťou voči zašpineniu. Výhodou je pestrá farebná škála a primeraná cena.
Keramický obklad
Je estetický a kvalitný, poskytuje širokú paletu farebnosti, tvarov a rozmerov. Na obklady soklov sa môžu použiť iba mrazuvzdorné keramické obklady s nasiakavosťou črepu do 3 %. Aby keramický obklad nestrácal po čase na kráse a kvalite, treba venovať pozornosť správnemu výberu materiálu – poznať jeho vlastnosti, úprave podkladu, výberu lepiacej a škárovacej hmoty, správnemu umiestneniu napr. dilatačných škár a pod.
Lícové tehly a pásiky
Lícové murivo je najjednoduchším riešením sokla domu aj celej fasády. Lícové murivo predstavuje pomerne drahú verziu, avšak v súčasnosti veľmi obľúbenú a efektnú. Prednosťou je veľmi dlhá životnosť a prakticky fasáda nevyžaduje údržbu. Rovnako finančne náročnejšie sú pásiky z lícových tehál alebo ich imitácie. Obklad pásikmi sa robí buď lepením alebo zavesením. Lacnejšie a rýchlejšie je lepenie špeciálnymi lepidlami (nechávajú sokel dýchať), ale je menej trvanlivé v porovnaní s predsadenou nosnou konštrukciou, kedy vzniká vzduchová medzera prevetrávajúca murivo. Pomerne novým produktom sú veľmi efektné imitácie tehly, lomového či štiepaného kameňa.
Prírodný materiál – kameň
Z prírodných hornín sa na obklady soklov používa najmä žula, bridlica, travertín, pieskovec, andezit alebo čadič. Prírodný kameň je odolný voči poveternostným podmienkam a trvanlivý. Veľkosť prvkov na sokli sa volí podľa architektonického riešenia objektu. Dekoratívnosť kameňa vyplýva z veľkej škály tvarov, farieb, štruktúr a textúr. Najpoužívanejšou horninou je andezit, vhodný do extrémnych klimatických podmienok. Má výborné fyzikálne a mechanické vlastnosti. Rovnako vhodný je aj tvrdý nepórovitý pieskovec, nezachytáva prach. Krásne dekoratívne obklady vytvára bridlica so svojím zelenofialovým a modrošedým sfarbením. Veľmi odolným kameňom je aj žula, vyznačuje sa odolnosťou voči vode, mrazu a oderu. Travertín má zaujímavú pórovitú štruktúru a môže obsahovať aj odtlačky skamenelín. Čadič výborne odoláva poveternostným vplyvom, má veľmi nízku nasiakavosť.
Drevený obklad
Drevo je prirodzené, krásne a patrí aj medzi najlepšie izolanty. Na obklad soklov sa z našich drevín najviac hodí smrek, borovica a smrekovec. V poslednej dobe sa obľube tešia aj exotické tropické dreviny, ako sú bangkirai, masaranduba, ipe, teak, kanadský céder, tatajuba, cumaru, ktoré nepotrebujú impregnáciu, môžu však časom zmeniť farbu a vyblednúť. Sú veľmi odolné, ale aj drahšie. Drevené obklady sa pripevňujú na nosný rošt, kde vznikne vzduchová medzera na prevetrávanie. Nevýhodou obkladov z dreva je nutná pravidelná údržba. Lazúrovacie nátery chránia drevo aj pred škodcami a UV žiarením. Nezakrývajú odtieň, ani štruktúru a textúru dreva. Drevený obklad na sokli nesmie končiť celkom pri zemi, aby neprišiel do styku s vlhkosťou.
Dekoračný betónový obklad – imitácie
Tento druh obkladu je veľmi obľúbený vďaka nízkej cene, malej hmotnosti, jednoduchému prevedeniu a najmä dlhej životnosti. Ide o umelý materiál, ktorý imituje prírodné materiály a má snahu byť aj estetický. Povrchovú úpravu betónového obkladu s plastickým dekoračným charakterom tvorí flexibilná cementová zmes určená na modelovanie reliéfov s trojrozmerným vzhľadom, napr. kameňa alebo tehál. Ide o ľahký izolačný materiál na povrchy muriva, dreva či iných podkladov. Môže sa nanášať vo vrstve až do 3 cm bez obavy následnej deformácie.
Záver
Ak má sokel plniť svoju technickú funkciu, musí mať správne konštrukčné riešenie, použitý kvalitný materiál a spoľahlivé prevedenie. Sokel musí dlhodobo chrániť nosnú konštrukciu pred pôsobením vlhkosti a mrazu. Výber sokla je závislý od viacerých vyššie spomínaných faktorov. Ako výrazná súčasť domu plní však aj estetickú funkciu, preto musí byť riešený ako harmonická zložka architektonického konceptu domu.
Autor: Ing. arch. Katarína Kujanová, PhD., Ústav architektúry obytných a občianskych budov, FA STU, Bratislava
Foto: archív autora
