V súčasnosti sa oveľa viac hovorí o výhodných vlastnostiach drevostavieb a ich technológiách ako v minulosti. Smery v stavebníctve vedú k využívaniu prírodných obnoviteľných materiálov, a tak vzrástol záujem o drevo používané už tisícročia.
Aj na našom trhu je už mnoho stavebných firiem, ktoré sa špecializujú na drevostavby, a tak pribúdajú aj vzorové domy. Vo svete sa drevo v konštrukciách používa viac ako u nás, stavebníkov drevostavieb už ale pribúda. Veľa mylných neodborných dogiem spojených s drevostavbami však pretrváva. Drobného stavebníka zaujímajú dva faktory: finančné náklady a časové relácie. Montovaná drevostavba prináša podľa niektorých zdrojov finančné úspory až 15-20 % v porovnaní s klasickým murovaným domom a tiež neporovnateľné úspory času. Firmy i stavebníci znovuobjavili drevo v súdobom prevedení napr. nízkoenergetických domov.
POHĽAD DO NEDÁVNEJ HISTÓRIE
Drevo ako stavebný materiál sa využíva odjakživa. Použitie dreva na stavebné konštrukcie prechádzalo svojím vývojom. U nás sme sa s drevostavbami stretávali v minulosti najmä vo forme dreveníc. Išlo o typ masívnych drevostavieb. Nosnú konštrukciu tvorili hrubo opracované trámy uložené naležato a v rohu previazané. Vyskytovali sa hlavne vo vidieckom prostredí, v mestách sa skôr stavali hrazdené stavby. V 20. storočí došlo k ústupu dreva ako tradičného stavebného materiálu aj dôsledkom priemyselnej revolúcie. Tento klasický materiál nahradili novodobé progresívne „výhodnejšie“ technológie. Drevostavby dnes musia čeliť predsudkom laickej i odbornej verejnosti.
V krajinách západnej Európy sa stavebné konštrukcie na báze dreva s úspechom používajú pre najrôznejšie typy objektov oveľa širšie ako u nás. Drevo je v týchto oblastiach považované za materiál nielen rovnocenný iným, ale aj luxusný a drevostavby si obstarávajú solventní ľudia s vyššími príjmami. Na našom území bola prvou lastovičkou v časoch socializmu montovaná drevostavba známa pod názvom Okal. Mala pomerne nízku cenu a bola výhodná rýchlou montážou. Horšie to bolo s vykurovaním, nakoľko nemala dobré tepelno-technické vlastnosti a obvodový plášť mal slabú odolnosť voči poveternostným vplyvom. Stavebníkov u nás tieto skúsenosti odrádzajú od implementácie drevostavby dodnes. Avšak moderné drevostavby sú rovnocennými partnermi murovaných stavieb, v niektorých parametroch ich aj tromfnú. Bohužiaľ u nás predstavujú asi iba 2 % všetkých nových domov, no záujem o ne trvalo rastie.
Technológia drevostavieb sa veľmi zmenila, zmenilo sa opracovanie dreva a jeho ochrana pred nepriaznivými vplyvmi a škodcami. Niektoré drevostavby sa od klasických murovaných stavieb nedajú ani rozoznať, nakoľko konštrukcia je „maskovaná“ omietkou, fasádnymi obkladmi a pod. V súčasnosti masívne drevostavby tvoria menší počet, väčší záujem je o montované domy z prefabrikovaných drevených panelov.
DREVO A JEHO POZITÍVA PRE ČLOVEKA
Drevo, vďaka svojim vlastnostiam a pôsobeniu na človeka, bolo pri stavbe jeho obydlia vždy obľúbené. Drevo má špecifické čaro, vytvára zvláštnu príjemnú atmosféru, pôsobí teplo. Je to krásny, prírodný, zdraviu neškodný materiál, ktorý si svojimi prednosťami udržiava počas mnohých generácií v stavebníctve výsostné postavenie. V súčasnosti sa jeho zašlá sláva vracia v podobe moderných technológií. Tieto technológie sú založené na vynikajúcich vlastnostiach dreva. Drevo je materiálom pevným a pružným s dlhou životnosťou, ľahko sa opracúva, má schopnosť regulovať vlhkosť a teplotu prostredia, a tak vytvára príjemné zdravú klímu. Pochopiteľne drevo má aj prirodzené vlastnosti, ktoré by boli nevýhodné. Pri veľkých zmenách vlhkosti mení svoj tvar, tzv. pracuje a tiež ľahko podľahne hnilobe a drevokazným škodcom. Špecialisti v oblasti práce s drevom však dnes presne vedia ako tomuto zabrániť.
DREVOSTAVBY – ČO O NICH VIEME
Drevostavba je definovaná ako stavebné dielo, ktoré má hlavnú nosnú konštrukciu z dreva, drevených prvkov alebo materiálov na báze dreva. Fasáda nie je rozhodujúca, môže byť úplne z iného materiálu. Drevostavba je strešnejší pojem, nie je to iba samotná drevená konštrukcia, táto vždy ale tvorí nosnú časť drevostavby. Drevostavba je okrem tejto nosnej drevenej konštrukcie zložená aj z iných prvkov, materiálov či doplnkov. Samotná drevená konštrukcia môže byť dokonca „utajená“ a na pohľad neviditeľná. Drevostavba môže mať viaceré vrstvy v skladbe stien a stropných konštrukcií. Správna voľba vrstiev má výrazný vplyv na kvalitu drevostavby a jej prevádzku, napr. nebezpečenstvo kondenzácie vodných pár v konštrukcii v zime. Drevostavby nachádzajú uplatnenie ako záhradné či rekreačné chaty, rodinné domy, penzióny a pod. V súčasnosti je laická i odborná verejnosť rozdelená na dve skupiny – zástancov a odporcov, preto je dobre, ak odborníci a firmy šíria osvetu. Drevostavba predstavuje ekologický spôsob stavania už samotným použitím prírodného materiálu, ale hlavne úsporou energií pri vykurovaní.
DREVOSTAVBY A MODERNÉ MATERIÁLY
V súčasnosti sú využívané pre konštrukcie stavieb na báze dreva moderné, zdraviu neškodné a ekologické veľkoplošné materiály, napríklad OSB dosky (dosky z orientovaných triesok), sadrokartónové alebo sadrovláknité dosky. Výrobcovia konštrukcií pre stavby na báze dreva používajú ako ekologickú tepelnú izoláciu materiály v obvodových stenách z drevených vlákien, konope alebo ľanu. Novodobé materiály, ako sú napríklad OSB dosky, využívajú drevnú hmotu, ktorá by inak nebola využiteľná pre nosné časti konštrukcií. Takto je možné úplne využiť drevnú hmotu, ktorá je jedinou prirodzene obnoviteľnou surovinou.
TYPY DREVOSTAVIEB
Typov drevostavieb je niekoľko. Základné delenie predstavuje dva typy – masívne a montované (sendvičové) konštrukcie. Teda drevostavbu možno zhotoviť tesársky ako tradičnú stavbu z jednotlivých drevených trámov alebo ako montovanú z prefabrikovaných dielov. K masívnym drevostavbám patria zruby a zrubové konštrukcie. Trámy či profily z masívu sú vodorovne kladené na seba a môžu byť v rohoch prekladané. Majú nevýhodu vo vyššej cene a v prípadnom sadaní stavby v dôsledku vysychania konštrukcie. Montované alebo sendvičové drevostavby sú zostavené z panelov, ktoré sú vytvorené z nosných drevených trámov, tepelno- a zvukovo-izolačnej výplne a opláštenia na báze dreva. Sú výhodné kvôli výborným tepelno-technickým parametrom, obmedzeniu mokrých procesov a cene.
Zrubové drevostavby
Masívne drevostavby majú typický zrubový vzhľad, sú to stavby s priznanou konštrukciou z masívnych trámov. Zrubové drevené domy sú vyrábané technológiou osvedčenou storočiami, vodorovným kladením hranolov a guľatín. Zvislá nosná konštrukcia masívnych zrubových stavieb je tvorená brúsenými prírezmi kruhového, štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu. Modernou technológiou sa dnes vyrábajú zruby z dvojstranne rezaného masívu, pri ktorej sa pozdĺžne spoje utesnia, a tým sa znižujú tepelné straty. Používa sa kvalitne vysušený materiál, aby sa predišlo pracovaniu dreva zosychaním. Dnes sa väčšinou dováža drevo zo severských krajín, ktoré je vysoko odolné voči výkyvom teplôt. Zruby sa vyrábajú zo smrekového, borovicového alebo modrinového reziva. Ochrana dreva je zabezpečená ekologickými vodou riediteľnými lazúrami odpudzujúcimi vodu, hmyz aj UV žiarenie. Konštrukcia krovu býva v interiéri zrubovej stavby priznaná. Je vhodné, ak sú okná doplnené drevenými okenicami alebo žalúziami. Drevo je tepelnoizolačný materiál, ale súčasné normy už niektoré masívne drevostavby nesplnia. Možno to riešiť tak, že sa zdvojnásobí stena. Druhou alternatívou je vytvoriť tepelnú izoláciu k obvodovej stene. Nevýhodou zrubových konštrukcií je, že nie je možné dosiahnuť v jednej vrstve obvodovej steny parametre pre nízkoenergetickú stavbu. Ak má byť stavba nízkoenergetická, musí byť použitý trojvrstvový systém, kde sa medzi dve vrstvy dreva vkladá tepelná izolácia. Cena sa však takto pochopiteľne zvyšuje.
Montovaná drevostavba z masívnych drevených stien
Novým produktom na trhu je drevostavba síce z masívu, ale využívajúca výhody montovaného systému. Ide o výrobu celých masívnych drevených stien v továrni, ktoré sa následne montujú. Diely sa vyrábajú na linke, kde sa rezivo formátuje na potrebnú hrúbku. Steny sú vytvorené z masívnych drevených prvkov mechanickou fúziou bez použitia chemikálií a lepidiel. Takéto drevostavby z masívu sú ekologické a predstavujú dokonca nízkoenergetické bývanie. Ich hlavnou prednosťou je rýchlosť výstavby vzhľadom na montáž bez mokrých procesov. Diely sú pripravené vo výrobnej hale s dokonalou presnosťou, čo proces montáže urýchľuje. Tento systém umožňuje aj dobrú variabilitu dispozičného a architektonického riešenia objektu.
Drevostavby z prefabrikovaných panelov
V súčasnosti sú najviac rozšírené montované drevostavby z prefabrikovaných modulovaných panelov. Takéto drevostavby svojím tvarom a výrazom niekedy ťažko rozoznať od murovaných domov. Obľúbené sú najmä kvôli rýchlej montáži. Panely sa precízne zhotovia vo výrobnej hale nezávisle na počasí a privezú sa už pripravené. Zárukou je aj fakt, že firmy s touto technológiou musia mať certifikát. Tento stavebný systém má výbornú odolnosť voči škodcom. Nosnú konštrukciu panela tvorí drevený rám vyplnený izoláciou, zvonku opláštený drevotrieskovými doskami a zvnútra napr. sadrokartónovými. Pri sendvičových lepených paneloch sa vkladá samouhasínajúci polystyrén medzi dve OSB dosky. Stavebný systém zo sendvičových izolovaných panelov je určený pre nízkoenergetické domy. Názov sendvič vznikol z toho, že tepelná a zvuková izolácia je vložená medzi dve vrstvy dosiek, ktoré tvoria opláštenie. Energetická účinnosť umožňuje ušetriť cca 50 % vykurovacích nákladov. Pri týchto domoch sa často implementuje fasáda z prvkov na báze dreva.
Dom z celých stien
Na stavbu je možné priviesť aj celé hotové steny s oknami, dvermi, omietkou či obkladmi. Je to najrýchlejší spôsob montáže hrubej stavby, ale aj najdrahšia technológia zo spomínaných systémov výstavby drevostavieb. Certifikát firmy je samozrejmosťou a poskytuje záruku kvality.
VÝHODY A PREDNOSTI DREVOSTAVIEB
- použitie ekologických a zdraviu neškodných materiálov, biologická odstrániteľnosť,
- rýchla realizácia domu, krátka doba výroby stavby a jej montáž,
- suchý proces výstavby umožňuje stavbu realizovať aj v zimnom období,
- všetky stavebné prvky sú umelo vysušené a sú ošetrené proti napadnutiu drevokazným hmyzom a hubami,
- drevostavby poskytujú príjemnú vnútornú klímu počas roka, drevo je výborný tepelný izolant, v lete udržiava chlad a v zime teplo,
- drevo je schopné vyrovnávať svoju vlhkosť, a tým regulovať vlhkosť ovzdušia v interiéri,
- drevené konštrukcie spĺňajú požiadavky požiarnej odolnosti podľa príslušnej normy,
- výborné akustické vlastnosti sendvičových konštrukcií vďaka vrstveniu materiálov,
- malá hrúbka obvodových stien, keďže izolácia sa vkladá medzi nosné prvky,
- viac vnútorného priestoru pri rovnakom pôdoryse domu (úspora na 100 m2 až 10 m2),
- veľmi ľahko možno meniť vnútorné dispozičné riešenie,
- pomerne nízke náklady na výstavbu, úspory na preprave materiálu, mechanizmov,
- menšie nároky na spodnú stavbu (základy) v dôsledku nízkej hmotnosti drevostavby,
- lepšie tepelnoizolačné vlastnosti v porovnaní s inými konštrukciami, majú vysoký tepelný odpor,
- drevostavby sa radia medzi nízkoenergetické domy s ročnou potrebou energie v rozpätí 50-70 kWh/m2/rok, šetria náklady a energiu na vykurovanie, sú tak ekologickým prínosom, potrebujú až o 30 % energie menej ako pri vykurovaní murovaného domu.
DREVOSTAVBA A POŽIAR
Obavy z malej požiarnej odolnosti drevostavieb nie sú opodstatnené. Správne navrhnutá a realizovaná drevená konštrukcia udrží statickú pevnosť lepšie než oceľová alebo betónová. Statické vlastnosti dreva sa v ohni zhoršujú oveľa pomalšie ako u betónových stĺpov alebo oceľových nosníkov. Drevené nosné prvky odolajú požiaru až 30 i viac minút. Nechránené oceľové konštrukcie sa po 15 minútach zdeformujú a zrútia. Drevo je síce horľavý materiál, ale obsahuje tzv. rovnovážnu vlhkosť, až 15 % vody a tá v podobe pary spomaľuje proces horenia. Veľkoplošné materiály používané dnes na opláštenie drevených nosných konštrukcií zvyšujú požiarnu odolnosť. Každá drevostavba musí spĺňať normu nehorľavosti stien a tá musí byť minimálne 30 minút. Požiarna odolnosť nosných konštrukcií drevostavieb býva u stien asi 50-60 minút, u stropov 30 minút a viac.
VYKUROVANIE A DREVOSTAVBA
Drevostavby majú malé akumulačné schopnosti, teda malú tepelnú zotrvačnosť. Vykúria sa oveľa rýchlejšie ako murované stavby, ale aj rýchlo vychladnú. Flexibilný vykurovací systém dokáže kompenzovať túto „nevýhodu“. Ak by mal byť objekt dlhšie nevykurovaný, treba ho aspoň temperovať, pričom spotreba energie na temperovanie nie je veľká. Pri drevostavbách nachádzajú svoje uplatnenie netradičné zdroje energie, napr. slnečné kolektory, podlahové kúrenie, tepelné čerpadlá a pod. Využiť možno aj odvádzané teplo pri výmene vzduchu z interiéru využitím rekuperácie. S rekuperáciou môže dom dosiahnuť spotrebu energie iba 40 kWh/m2/rok, čím sa zaradí k nízkoenergetickým domom. Tie musia spĺňať spotrebu najviac 50 kWh/m2/rok. Bežný murovaný rodinný dom má spotrebu cca 140 kWh/m2/rok.
CERTIFIKÁT FIRMY A CENA DREVOSTAVBY
K vysokej kvalite a životnosti drevostavieb prispieva systém certifikácie. Ide o kontrolu akosti materiálov a kvality výroby stavebných systémov. Pre realizáciu stavby je preto najspoľahlivejšie vybrať si firmu, ktorá má certifikát. Je vhodné porovnať viacero firiem, najlacnejšia nemusí byť v konečnom dôsledku najúspornejšia. Čo sa týka cien montovaných drevostavieb, je dnes paradoxné, že bývajú rovnako drahé ako murované domy, ako keby boli od nich „odvodené“. Ale je tu veľká výhoda – cena montovaného domu, materiálu, objem prác, dopravy sú presné, vopred známe. Obstarávacia cena môže byť i drahšia ako u klasického domu, ale tieto domy bývajú nízkoenergetické, a tým sú prevádzkové náklady oveľa nižšie, nakoľko sa veľa ušetrí na vykurovaní. Najnižšia cena drevostavby vyjde pochopiteľne pri typových projektových riešeniach. Obstarávacia cena masívnych drevostavieb býva cca o 15 % vyššia ako pri murovaných domoch, pretože sa nedajú natoľko svojpomocne postaviť. Prvky majú veľké rozmery a musia sa osádzať žeriavom. Spoje jednotlivých prvkov vyžadujú skúsenosť a dôslednú prácu odborníkov.
ABY AJ DREVOSTAVBA BOLA ARCHITEKTÚROU
Snahou všetkých zainteresovaných je, aby aj drevostavby boli architektonicky pôsobivé, estetické, osobité, dokonale osadené na pozemku a v kontexte s okolitým prostredím. Drevené domy so zrubovým vzhľadom sa nehodia do bežnej zástavby, ale sú vhodné skôr do prírodného prostredia. Mali by byť povoľované len vo vyhovujúcich lokalitách. Skvele sa hodia do krajiny, kde svojím vzhľadom, rozmermi a tvarom rešpektujú prírodné prostredie. Vhodné sú aj kontaktné zóny, kde mesto alebo obec prechádza plynule do krajinného prostredia. To platí samozrejme pre masívne drevostavby. Avšak, ako už bolo spomínané, drevostavba na prvý pohľad je niekedy na nerozoznanie od murovanej stavby. Stvárnenie fasády môže evokovať, že ide o drevostavbu, ale môže rovnako simulovať stavbu murovanú. Ako vonkajšia vrstva drevenej nosnej konštrukcie môže byť použitá omietka, obklady, dosky či iné fasádne prvky. Prijateľnou alternatívou je napríklad, ak je dom len sčasti obložený dreveným fasádnym obkladom. Rovnako môžu vzhľad domu oživiť aj farebne primerané doplnky – okná, dvere, tieniace zariadenia, strecha a pod. Často sú drevostavby projektované investorovi na mieru podľa jeho špecifických požiadaviek, potrieb či predstáv, a tak sa stavba stáva jedinečnou svojím tvarom a vložením do daného prostredia. Pri drevostavbách to predpokladá ochotu dodávateľov drevostavieb vyjsť v ústrety požiadavkám zákazníka a architekta.
ZÁVER
Drevostavby prešli svojím vývojom a dnes už ponúkajú kvalitné parametre v mnohých oblastiach: úspory energie, tepelnú a zvukovú ochranu, príjemnú mikroklímu, stabilizáciu teploty a vlhkosti, rýchlosť výstavby, precízne priemyselné či remeselné spracovanie, veľký výber riešení, záruku kvalitnej realizácie a pod. Drevo ako stavebný materiál je históriou a časom overený stavebný prvok. V oblasti inovácie technológií dnes pribúdajú nové moderné technológie nevídanou akceleráciou.
Autor: Ing. arch. Katarína Kujanová, PhD., Ústav architektúry obytných a občianskych budov, FA STU, Bratislava
Foto: archív autora
