Až donedávna si návštevníci pri príchode do areálu spoločnosti Vitra, teda do tzv. Vitra Campusu vo Weil am Rhein, najprv všimli budovu Vitra Design Musea, ktorú navrhol Frank Gehry. Teraz s ňou o pozornosť súperí nová, hneď vedľa stojaca budova VitraHausu od Herzoga a de Meurona. V tesnej blízkosti hraníc so Švajčiarskom a sídla spoločnosti v Bazileji si tak Vitra v nemeckom meste Weil am Rhein vytvorila nový domov pre kolekciu Home Collection. VitraHaus pozýva návštevníkov, aby si tu pestovali, definovali a zušľachťovali svoj dizajnový vkus.
Areál spoločnosti Vitra vo Weil am Rhein nedisponoval voľným interiérom pre prezentáciu Home Collection, a preto spoločnosť v roku 2006 poverila architektov Herzoga a de Meurona z Bazileja, aby pre ňu navrhli VitraHaus. Budova vďaka svojej exponovanej lokalite a pozoruhodnému vzhľadu doplňuje architektúru ostatných stavieb v kampuse spoločnosti Vitra a navyše predstavuje významný bod celého areálu. VitraHaus stojí na severnej strane pozemku pred oploteným výrobným areálom a spája tak ďalšie dve budovy: Vitra Design Museum od Franka Gehryho (1989) a Conference Pavilion od Tadaa Anda (1993). Priestranný pozemok umožnil umiestniť novú budovu v dostatočnej vzdialenosti od Vitra Design Musea a susediacej vrátnice, aby im nebral zaslúženú pozornosť, pred budovami mohol byť navyše rozšírený sad, teda typický prvok miestnej krajiny.
V koncepcii VitraHausu sa spájajú dve témy, ktoré sa v diele Herzoga a de Meurona objavujú opakovane: téma archetypálneho domu a téma skladaných objemov. Primárnym cieľom tejto päťposchodovej budovy je prezentácia nábytku a interiérových predmetov, a tak bol projekt vo Weil am Rhein pre návrat k myšlienke ur-domu obzvlášť vhodný. Showroomy pripomínajú rezidenčné prostredie vďaka svojím rozmerom a interiéru – architekti tento rys popisujú slovným spojením „domáce merítko“. Jednotlivé „domy“, ktoré sa vyznačujú všeobecnými vlastnosťami výstavných priestorov, sú koncipované ako abstraktné prvky. Lomenice sú až na pár výnimiek presklené. Objemy pôsobia dojmom, ako by boli vytvarované pomocou pretlačovacieho lisu. Dvanásť domov naskladaných do piatich poschodí na niektorých miestach čnie až do výšky pätnásť metrov a ich podlahové dosky sa pretínajú so štítmi ležiacimi pod nimi. Vzniká tak trojrozmerný súbor – kolos domov, ktorý môže na prvý pohľad vyzerať chaoticky.
Uhlová farba štukového plášťa budovu zjednocuje, „uzemňuje“ ju a spája ju s okolitou krajinou. VitraHaus funguje ako vstup do areálu spoločnosti Vitra v podobe malého vertikálne vrstveného mesta. Otvorené átrium s podlahou z dosiek lemuje celkom päť budov: konferenčné priestory, výstavné priestory pre zbierku stoličiek Vitra Design Musea a súbor zahrňujúci foyer, recepciu, šatňu a kaviareň s letnou vonkajšou terasou.
Okružná prehliadka začína na štvrtom poschodí, kam návštevníkov dopraví výťah. Keď z neho návštevníci vystúpia, otvorí sa im na severnej presklenej strane úchvatný výhľad na tüllingerské stráne. Na druhej strane miestnosti prechádza presklenie vo vonkajšiu terasu, ktorá poskytuje panoramatický pohľad na Bazilej a farmaceutické podniky. Návštevníci počas prechádzky VitraHausom zistia, že orientácia jednotlivých domov nie je svojvoľná, ale riadi sa výhľadmi na okolitú krajinu.
Spletitosť interiéru nevychádza iba z ostrých uhlov preklenutí jednotlivých domov, ale aj zo začlenenia ďalšej geometrickej koncepcie. Všetky schodištia sú začlenené do rozsiahlych kľukatých organických objemov, ktoré sa obrazne povedané prehryzávajú poschodiami budovy ako červ, na niekoľkých miestach odhaľujú úžasný vizuálny vzťah medzi jednotlivými domami a na iných miestach pre zmenu bránia vo výhľade. Interiérové steny sú natreté na bielo, aby vynikol vystavený nábytok.
VitraHaus s rozmermi 57 m na dĺžku, 54 m na šírku a 21,3 m na výšku sa týči nad ostatnými stavbami v areáli spoločnosti Vitra. Zámerom nebolo vybudovať horizontálnu stavbu typickú pre výrobné zariadenia, ale vertikálne orientovaný dom ponúkajúci hneď niekoľko pohľadov: pohľad na okolitú krajinu a výrobné podniky, aj na kolekciu Home Collection. Neprelína sa v ňom iba interiér s exteriérom, ale aj dva tvary: ortogonálne polygonálny tvar pri pohľade zvonku a organický tvar, ktorý v interiéri vytvára priestorové prekvapenie – „tajný svet“ (povedané slovami Herzoga a de Meurona) vyvolávajúci dojem labyrintu. Návštevníci počas prehliadky piatich poschodí objavujú vesmír VitraHausu a nakoniec sa vrátia do východiskového bodu.
VitraHaus ponúka denný pohľad a nočný pohľad. Ku zmene perspektívy dochádza večer. V priebehu dňa sa návštevníci pozerajú z VitraHausu na krajinu, ale keď sa zotmie, začne osvetlený interiér budovy žiariť von a stavba pôsobí dojmom, ako by sa vytrácala. Miestnosti sa otvoria a presklené lomenice sa premenia vo vitríny, ktoré svietia na areál a jeho okolie.
Autor: Redakcia v spolupráci s Vitra Koncept
Foto: Vitra
