Každý pozná v živote situáciu, keď príde na pomyselné rázcestie a musí sa rozhodnúť, kadiaľ ísť. Presne pred takéto rozhodnutie boli postavení architekti Patrícia Kvasnicová a Tibor Zelenický, keď prvýkrát uvideli starý chátrajúci mlyn v Branči.
Vo svete, a dokonca nie príliš vzdialenom, je prirodzené, že historické technické budovy a fabriky po doslúžení dostávajú nový rozmer a funkciu, tým že sú rekonštruované, pripadne integrované do väčšieho celku. Bohužiaľ, na Slovensku tento postup nie je vôbec zaužívaný, naše technické pamiatky väčšinou končia úplnou deštrukciou a zánikom. Nahrádzajú ich nové objekty, spravidla bez architektonickej a mestotvornej hodnoty. Jeden príklad za všetky je tragický osud historických mlynov v Nitre, ktoré boli, s mlčanlivým súhlasom mesta a nezáujmom pamiatkárov, nekompromisne zbúrané investorom. Dnes na ich mieste stojí megastavba obchodného centra, ktorého architektúra odráža jediný ciel – natlačiť na dva hektáre čo najviac metrov štvorcových obchodnej plochy. Integrovať najvzácnejšie časti starej historickej fabriky do nového projektu si žiada trochu kumštu a formát osobnosti architekta aj investora. Mnoho záleží na mestských predstaviteľoch, pretože držia v rukách všetky nástroje na to, aby stavbu korigovali správnym smerom. Presne toto nám však na Slovensku chýba. Zachránený mlyn v Branči je tak vzácnym a ojedinelým príkladom toho, že nie každá historická fabrika musí po doslúžení skončiť necitlivým a barbarským zbúraním.
Ťažké rozhodnutie
Mlyn v Branči v minulosti patril podnikateľskej rodine Pullmanovcov, ktorá v období prvej republiky vlastnila niekoľko ďalších mlynov v nitrianskom regióne. No koncom storočia ostala z budovy už len ruina. Osud tohto mlyna má však šťastný koniec, a to vďaka dvojici architektov Patrícia Kvasnicová a Tibor Zelenický. Keď títo architekti, ktorí tvoria tvorivý tandem v ateliéri In Antis a sú aj životní partneri, prvýkrát videli chátrajúcu budovu mlyna, stáli pred ťažkou voľbou. Ich konečné rozhodnutie bolo veľmi odvážne – podujali sa objekt zrekonštruovať a premeniť na svoj domov. Mlyn bol v takom žalostnom stave, že okrem nich dvoch nikto iný neveril, že sa im to podarí. Pri samotnej rekonštrukcii sa vynárali stále nové problémy a množstvo ľudí ich odhováralo od pokračovania. Patrícia Kvasnicová a Tibor Zelenický sa však svojho sna nevzdali. Záchrana mlyna nepredstavovala len praktické návrhy spojené s technickou a funkčnou rekonštrukciou a realizovaním úprav na jeho obývanie. Pred architektmi stála zodpovedná úloha zohľadniť históriu mlyna a dopovedať jeho príbeh.
Citlivá premena
Spolužitie dvoch architektov sa prejavilo aj na smerovaní rekonštrukcie. Je tu čitateľný ich profesionálny pohľad, na druhej strane vidno tiež pohľad ľudí, ktorí hľadajú svoj vlastný priestor pre rodinu a súkromný život. Mlyn nebol nikdy obývaný, zavedená v ňom bola iba elektrina. Pre architektúru rekonštruovaného mlyna je charakteristická snaha nadviazať na industriálnu estetiku pôvodných konštrukcií a materiálov budovy bez extrémnych tvarových a dispozičných zmien. Súčasťou dizajnu interiéru sú drevené trámy, kamenné a tehlové murivo či oceľové tiahla. Architekti dômyselnými zásahmi premenili otvorené technické priestory mlyna na vlastný rodinný dom.
Prvé problémy
Kým pri novostavbe problémy postupne vznikajú, pri rekonštrukcii starších budov je ich mnoho prítomných už od začiatku. Pri obnove Starého mlyna bolo problematické najmä smetisko, ktoré pokrývalo okolie stavby. Následne sa architekti museli vysporiadať s vlhkými múrmi a vysokou hladinou spodnej vody v jarnom období. Preto do štrkového lôžka po vonkajšom obvode mlyna uložili trativod; vnútornú stranu udržiava v suchu rigol. Vyskytli sa aj problémy so statikou. Základy potrebovali spevnenie, navyše sa zistilo, že v minulosti bol mlyn nadstavovaný.
Interiér mlyna
Istý čas slúžil mlyn ako sklad, vtedy z neho ubudlo takmer všetko pôvodné zariadenie. Ostala iba triedička múky, ktoré je dnes súčasťou zariadenia. Okrem nej majitelia zachovali aj drevenú konštrukciu stĺpov, trámov a podláh a tiež celý systém krovu. Dispozične je mlyn rozdelený na tri úrovne. Prvá sa nachádza na prízemí mlyna, kde je vstup do otvoreného priestoru kuchyne a jedálne. Kuchyňa je prepojená so záhradnou terasou, ktorá vďaka prekrytiu poskytuje príjemný priestor na posedenie a relax aj počas horúcich letných dní. Dve podlažia stavby sú presvetlené veľkým zasklením, súčasťou ktorého sú aj dvere na terasu. Prvé dve úrovne prepája drevené schodisko umiestnené na oceľových profiloch. Na druhom podlaží sa nachádza spoločenský priestor – obývačka, knižnica, kozub a pracovňa. Nočná zóna je situovaná v podkrovnom priestore, pod zachovanou pôvodnou konštrukciou krovu. Mlyn sa radí k energeticky nenáročným domom vďaka masívnym múrom a malým oknám. Jeho majitelia plánujú tento stav podporiť aj pripravovanou inštaláciou slnečných kolektorov.
Architektonické riešenie
Hrubý detail patrí k znakom industriálnej architektúry. Aj dnes v architektúre mlyna nájdeme mnoho odkazov na jeho minulosť, ktoré sú však umne zakomponované do moderného vzhľadu rekonštruovanej budovy. Príkladom sú omietky, ktoré kopírujú pôvodné murivo. Keďže majitelia inklinujú k súčasnej architektúre, nesnažili sa mlynu vrátiť jeho pôvodný výraz, ani nepremeniť ho na chalupu v rustikálnom štýle. Vďaka novým prístupom spojeným s využitím pôvodných materiálov a prvkov vznikla originálna, svieža budova s príjemnou atmosférou, nezaťažená sentimentom. Rekonštrukcia Starého mlyna v Branči pri Nitre patrí k unikátom. Ostáva len dúfať, že architekti a investori sa týmto projektom inšpirujú a záchrana historických technických budov sa u nás stane absolútne bežnou a samozrejmou záležitosťou.
Základné údaje o stavbe
| Názov stavby: | Areál Starý mlyn |
| Charakteristika: | rekonštrukcia |
| Architekti: | Ing. arch. Tibor Zelenický, Ing. arch. Patrícia Kvasnicová |
| Projektant: | architektonický ateliér In Antis |
| Začiatok realizácie: | 2001 |
| Koniec realizácie: | 2007 |
| Ocenenie: | Slovenská komora architektov vyhlásila v októbri Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2008. Po prehliadke nominovaných stavieb v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov vybrala porota víťazné dielo Starý mlyn Branč navrhnuté ateliérom In Antis. |
Ing. arch. Tibor Zelenický sa narodil 5. 5. 1956 v Nových Zámkoch. Vysokoškolské vzdelanie získal v Inštitúte architektúry ION MINCU v Bukurešti.
Ing. arch. Patrícia Kvasnicová sa narodila 24. 2. 1966 v Považskej Bystrici. Vyštudovala architektúru na FA SVŠT v Bratislave. Spoločne s partnerom založili vlastnú architektonickú kanceláriu In Antis s.r.o.
K ich realizovaným projektom patrí:
- Pešia zóna v Nitre (1996)
- Obytný súbor na Potravinárskej ulici v Nitre (2005)
- Administratívna budova – Colný úrad v Nitre (2007)
- Areál Starý mlyn – Branč (2007)
- Kúpeľné vilky v Novom Smokovci (2008)
Ocenenia:
- Pešia zóna v Nitre sa stala Stavbou roka 1996
- Areál Starý mlyn si vyslúžil cenu CE.ZA.AR 2008 – rekonštrukcia a obnova budov
- V urbanisticko–architektonickej súťaži „Svätoplukovo námestie“ v Nitre získali v roku 2009 druhé miesto
Autor: Mgr. arch. Jaroslav Hrivňák, Soňa Hrúziková
Foto: Mgr. arch. Jaroslav Hrivňák
