Znižovanie energetickej náročnosti budov je aktuálnym trendom, ktorý sa snaží zachytiť aj Slovensko. Ekonomický prínos zníženia nákladov na kúrenie a ohrev vody na pätinu či menej v porovnaní s bežnou novou výstavbou je iste rovnako pádnou motiváciou, ako ochrana životného prostredia. Za zmienku však stojí aj vyššia kvalita vnútorného prostredia energeticky efektívnych budov, vyššia kvalita bývania a zdravšie prostredie okolo nás. Biopasívny dom ušetrí náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody a pri súčasných cenách energií sa návratnosť počiatočnej investície vráti v priebehu niekoľkých rokov.
Čo je to biopasívny dom?
Pojem „pasívny dom“ nie je v našich normách či legislatíve zatiaľ zakotvený, preto IEPD vychádza zo všeobecne uznávaných definícií darmstadtského Passivhaus-Institut-u (PHI). Pasívny dom je objekt, ktorý na zabezpečenie tepelnej pohody (či v zime, alebo v lete) nepotrebuje konvenčný vykurovací či klimatizačný systém. Aby to mohlo byť dosiahnuté, takýto dom musí mať potrebu tepla na vykurovanie oproti bežným domom zníženú o 90 %. Táto merná potreba tepla (MPT – v kWh na m² úžitkovej plochy za rok) je v bežnom modernom dome okolo 100, v starom paneláku v priemere 250, v nízkoenergetickom dome pod 50, v pasívnom dome pod 15 kWh/m² (a v „nulovom“ dome zhruba nulová).
MPT pod 15 kWh/m² je základnou charakteristikou pasívneho domu a preukazujeme ju výpočtom s použitím špecializovaného softvéru (napr. PHPP, pre predbežný výpočet PHVP dostupný aj v slovenskej verzii na webe IEPD) či počítačovou simuláciou. Dôležitým vstupným údajom pre výpočty je okrem parametrov obvodového plášťa budovy aj test jeho tesnosti (blower-door test – BDT), pre pasívny dom by mal byť jeho výsledok pod 0,6 a túto hodnotu používame, keď dom nie je ešte postavený. Dom okrem kúrenia potrebuje energiu aj na ohrev vody a prevádzku elektrospotrebičov, ktorú získava z rôznych zdrojov, a preto na vyjadrenie efektívnosti celkovej energetickej náročnosti domu používame potrebu primárnej energie – tá by pri pasívnom dome nemala prekročiť 120 kWh/m².
Potvrdenie týchto výpočtových hodnôt je obsahom certifikátu pasívneho domu z PHI (a výstupom programu PHPP). Pre realizovaný objekt je podmienkou úspešný BDT – bez tohto testu nemožno dom oprávnene nazvať pasívnym. Toto sú kritériá pasívneho domu. Jeho charakteristiky popisujú kvalitu obvodového plášťa a konštrukčného riešenia – nejde o jednoznačne definované hodnoty a podmienky, keďže súvisia aj s veľkosťou objektu a jeho architektonickým riešením, ale často ich tiež uvádzame: U (resp. k) nepriehľadných obvodových konštrukcií by malo byť pod 0,15 W/m²K (pri menšom objekte to často musí byť okolo 0,1), U okien by malo byť pod 0,8 W/m²K a ak chceme počítať s pasívnym využitím solárnej energie, mali by prepúšťať aspoň polovicu jeho energie (g>0,5). Stavba by mala byť riešená bez výraznejších tepelných mostov a s riadeným vetraním so spätným získavaním tepla z vetracieho vzduchu. K zníženiu potreby primárnej energie môžu výrazne prispieť slnečné kolektory alebo použitie tepelného čerpadla.
Keď sa na stavbu takéhoto objektu, ktorý spĺňa štandard pasívneho domu použije čo možno najviac materiálov z obnoviteľných zdrojov, ktoré neobsahujú formaldehyd a ktoré spotrebujú pri ich „výrobe“ a spracovaní čo najmenej CO2, bude sa bývať zdravšie, dlhšie a lacnejšie. Vidíme, že parametre pasívneho domu sú exaktné (vypočítateľné a merateľné) hodnoty – ak niekto ponúka pasívny dom, mal by splnenie jeho kritérií preukázať (a prípadne aj zaručiť), ak o ňom píše, mal by ich uvádzať (v rozsahu podľa miery odbornosti publikácie, minimálne však MPT by mala byť spočítaná a uvedená). Mali by sme si tieto kritériá osvojiť a rešpektovať – len tak zabránime tomu, aby sa termín „pasívny dom“ degradoval na prázdny slogan prijímaný s nedôverou.
Aké je bývanie v biopasívnom dome? (najčastejšie otázky)
1. Naozaj môže dom zostať teplý bez vykurovacieho systému?
Pasívne domy, ktoré boli testované a v súčasnosti sú už obývané, možno pokladať za presvedčivo overené. Dokonca aj v miernych európskych klimatických podmienkach sa môžu budovať domy s takou nízkou spotrebou energie na vykurovanie, že minimum pridaného tepla, ktorým je ohriaty čerstvý vzduch, stačí na to, aby sa dom udržal teplý a pohodlný aj v zime. Merania v pasívnych domoch dokázali, že energie potrebné na vykurovanie môžu byť vopred presne určené, pričom predpokladaný stupeň spotreby súhlasí so skutočnou priemernou spotrebou, a to dokonca bez ohľadu na počet a správanie obyvateľov.
2. Nie je pasívny dom príliš drahý?
V zahraničí dnes už existujú spoločnosti, ktoré ponúkajú pasívne domy v cene porovnateľnej so štandardnými konštrukciami. Predsa len, vo všeobecnosti vyššia kvalita komponentov konštrukcie pasívneho domu má tendenciu premietnuť sa do vyššej ceny. Pri zhodnocovaní rentabilnosti investície do konštrukcie pasívneho domu treba zohľadniť množstvo ušetrenej energie, prípadne i ďalšie zvýhodnenia. Napríklad obyvatelia takéhoto domu v Nemecku nielen ušetria na energiách 511 – 1 023 € ročne, ale sú aj daňovo zvýhodnení a podporení ďalšími špeciálnymi úľavami. Súhrn všetkých týchto faktorov robí pasívne domy v niektorých európskych krajinách ekonomickejšími ako konvenčné stavby. V súčasných slovenských podmienkach sa náklady na stavbu pasívneho domu vrátia v úspore energií približne o 20 – 30 rokov. Máme však nádej, že už v blízkej budúcnosti aj na Slovensku nastane pokrok v tejto oblasti a ekologické stavby budú podporované aj u nás. Momentálne štát dotuje montáž solárnych panelov a ďalšie benefity budú pribúdať aj na podnety Európskej únie.
3. Môžu sa v pasívnom dome otvárať okná?
Samozrejme, obyvatelia môžu otvárať okná kedykoľvek chcú, no pravdepodobne nebudú pociťovať potrebu robiť to, pretože pasívny dom je permanentne zásobovaný čerstvým vzduchom cez ventilačný systém. Na rozdiel od vetrania oknom, jemné filtre vo ventilačnom systéme udržia vonku špinu a znečistenie. Kvalita vzduchu vnútri domu je preto vždy skvelá, aj vtedy, keď sú obyvatelia preč a okná a dvere sa vôbec neotvárajú. Pravdaže, ako v každom dome, ak necháte okno dlho otvorené, teplota vnútorného vzduchu citeľne klesne a energetická spotreba vykurovania stúpne.
4. Ľudia sú často zdržanliví, pokiaľ ide o použite ventilačného systému. Nevznikajú tu problémy s baktériami, hlukom a pri projektovaní?
Ventilačný systém v pasívnom dome je systém dodávajúci čerstvý vzduch, nie klimatizačný systém, ktorý recykluje vnútorný vzduch. Množenie baktérií je problémom recirkulačných vzdušných systémov, a aj to iba v prípade, keď sú zle udržované. Hluk ventilátora a záklopiek je takmer úplne eliminovaný izoláciami proti vibráciám, akustickým obložením potrubia a nízkou rýchlosťou prúdenia vzduchu. Prívody vzduchu sú vedené pozdĺž stropu, kde sú rovnomerne rozmiestnené ponad miestnosť v takých intervaloch, že ich sotva možno postrehnúť.
5. Nie je pasívny dom komplikovaný high-techový dom?
Nie, pasívny dom je veľmi priateľský k užívateľovi a jeho vybavenie je ľahko ovládateľné. Ventilačný systém má menšiu kontrolu než bežná televízia. Pasívny dom je technologicky taký jednoduchý, že nepotrebujete nikoho ani na výmenu filtra, pretože to raz za rok hravo zvládnete sami.
Autor: Redakcia v spolupráci s Ekoprodukt EU
Foto: Ekoprodukt EU a archív redakcie
